Zamyslenie – cena stromu časť. 2

Ako sa dá vyjadriť cena (alebo hodnota) stromu v eurách a aké hodnoty poznáme? Každý z nás sa môže sám zamyslieť nad otázkou hodnôt alebo prínosu stromu na jeho život. Vzduch, tieň, nábytok, pastva pre oči, pohoda pre myseľ, hrdosť z vypestovaného stromu na záhrade, jablká, hrušky, genius loci…….. to všetko sú parametre vstupujúce za rôznych okolností v rôznych pomeroch do pomyselnej cenotvorby. 

Spoločenská hodnota drevín rastúcich mimo les sa počíta ako tabuľková hodnota podľa druhu stromu a obvodu kmeňa zvýšená resp. znížená o indexové hodnoty zohľadňujúce stav a umiestnenie dreviny.

Z pohľadu stanovišťa treba rozlišovať či strom rastie v krajine, obci alebo lese a zamyslieť sa nad princípom existencie týchto zelených prvkov a ich členenia z pohľadu človeka spoločnosti a jednotlivca.

Les predstavuje stály súvislý porast drevín, ktorý vnímame ako celok. Lesom sa nazýva vzájomné pôsobenie rastlín, živočíchov, húb, vzduchu a pôdy na ucelenom území charakterizovanom optickou prevahou stromovej vegetácie. Bez ohľadu na jednotlivú drevinu v dlhodobom horizonte zostáva spoločenská funkcia lesa nezmenená. S pohľadu vlastníka lesa prichádza ku škode na ekonomickom úžitku za drevnú hmotu. Hodnota lesných porastov sa počíta tabuľkovo podľa vyhlášky a skutočne sa jedná len o „cenu dreva“ ktorá sa odvíja od rubnej doby, zásoby porastu, hustoty porastu (zakmenenie) ale aj umiestnenia porastu v rámci nákladov na zvážanie. O zachovanie lesa ako celku sa stará zákon o lesoch prostredníctvom programov starostlivosti o les kde je správa lesných pozemkov spracovaná ako trvale udržateľné hospodárenie a plnenie spoločenských funkcií sa predpokladá už z podstaty udržateľnosti.

    Ochranou aj oceneným spoločenskej hodnoty stromov rastúcich mimo les resp. mimo pozemky evidované ako lesné sa zaoberá zákon o ochrane prírody a krajiny a vykonávacia vyhláška. Spoločenská hodnota sa počíta ako tabuľková hodnota podľa druhu stromu a obvodu kmeňa zvýšená resp. znížená o indexové hodnoty zohľadňujúce stav a umiestnenie dreviny. V rámci zákona vznikajú však aj niektoré vecné rozdielnosti v chápaní náhrady spoločnosti. Zákon rozoznáva ocenenie vo forme primeranej náhradnej výsadby a taktiež finančnú náhradu až do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Zatiaľ čo z pohľadu zákona by sa malo jednať o dve totožné hodnoty len rozdielne formy v praxi sa tak nedeje. Vo veci primeranej náhradnej výsadby ide o ocenenie funkcií dreviny výmenným systémom ktorý je spravidla transparentný. Vo veci finančnej náhrady je táto určená na obstarávanie tovarov a služieb súvisiacich so zabezpečením ochrany a prírody. Do vlastnej ochrany prírody sa tak môžu vracať prostriedky znížené o maržu dodávateľa a DPH. Tak isto môže byť rozporná možnosť použiť prostriedky z finančnej náhrady na výsadbu drevín (čo zákon umožňuje) nakoľko vlastná možnosť uloženia finančnej náhrady vychádza z predpokladu, že náhradnú výsadbu nemožno uložiť. 

    Hodnota drevín rastúcich mimo les z pohľadu vlastníka sa spravidla určí na základe dohody alebo súdom na základe uplatňovaných nárokov žalobcom. Spoločenská hodnota vstupuje do ceny dreviny v rámci znaleckého posudzovania ale nie je možné si ju uplatniť ako škodu ktorá by vznikla vlastníkovi dreviny (ak ním nie je samospráva alebo štátna správa).

V rámci písania tohto článku som vychádzal len z obmedzeného množstva judikátov, na základe mne známeho rámca legispatívy a po rešerši verifikovaných článkov. Teda napísané predstavuje len rámec postupov k odhadnutiu ceny ale “cena za strom” bude vždy záležať na posúdení štátneho orgánu.